Model 70:20:10

Model 70:20:10 je rámec rozvoja zamestnancov, podľa ktorého sa profesionáli učia zhruba na 70 % praxou priamo pri práci, na 20 % interakciou s ostatnými (spätná väzba, koučing, mentoring) a len na 10 % formálnym vzdelávaním, ako sú kurzy. Pomer vychádza z výskumu Morgana McCalla, Michaela Lombarda a Roberta Eichingera z Center for Creative Leadership z 80. rokov, založeného na dopytovaní úspešných manažérov na zdroje ich rozvoja. Praktické posolstvo: formálne kurzy sú len malým výsekom toho, ako schopnosti skutočne vznikajú — stratégie L&D by preto mali cielene navrhovať učenie skúsenosťou a vzťahy: náročné rozvojové úlohy (stretch assignments), rotácie pozícií, štruktúrovanú spätnú väzbu, koučovacie programy, komunity praxe — namiesto reflexívnej výroby kurzov. Patrí sem aj kritická poznámka: konkrétne čísla pochádzajú z retrospektívnych sebahodnotení jedinej populácie, nie z kontrolovaného merania, a výskumníci varujú pred zaobchádzaním s pomerom ako s prírodným zákonom. Hodnota modelu je smerová, nie aritmetická. V praxi zostáva 70:20:10 jedným z najcitovanejších rámcov firemného vzdelávania a formuje využitie moderných platforiem: vzdelávacie systémy čoraz silnejšie podporujú oných 90 % mimo formálnych kurzov — cez podporu výkonu, sociálne funkcie, obsah tvorený používateľmi a votkávanie učenia do pracovného procesu.